V roku 2009 sme sa mohli po prvý krát stretnúť s kryptomenami. Konkrétne 3.Januára 2009 bol vytvorený prvý blok v blockchaine tzv. Bitcoin. Za autora tohto počinu sa považuje Satoshi Nakamoto. Nejde ale o konkrétnu osobu. Dokonca je možné, že pod týmto pseudonymom sa ukrýva viacero osôb. Od tej doby ubehlo veľa času a udalosti na tomto trhu mali často krát nevídaný spád.
Kryptomeny ako také zamotali svet financií. Okamžite sa našli nadšenci a takisto aj neprajníci. Nikto samozrejme nepopiera, že sa na tomto inštrumente dalo rozprávkovo zbohatnúť. Ale takisto aj dramaticky prerobiť. Príkladov sa vo svete dá nájsť množstvo, aj z jedného aj z druhého tábora. Kde ale tkvie podstata a hodnota, ktorú kryptomeny reprezentujú? Obávam sa, že žiadna neexistuje. Keď sa začneme pýtať základné ekonomické otázky, častokrát ostane len ticho. Aký problém kryptomeny riešia? Kde vzniká vnútorná hodnota, ktorá sa odráža v cene coinu? Čo okrem dopytu a ponuky hýbe cenou kryptomien? Alebo chceme prijať tézu, že digitalizujú peniaze? A nie sú náhodou peniaze už dávno digitálne? Alebo máte všetky svoje peniaze doma v hotovosti? Alebo niekde v banke a veríte výpisu prípadne displeju telefónu ktorý Vám to ukazuje v aplikácií?
Sthephen Diehl bol jedným z prvých priekopníkov, ktorí žiadali americkú vládu o regulovanie tohto aktíva, tak ako všetky ostatné aktíva. V Júni tohto roka koordinoval list viac ako 1500 technológov a IT developerov vedúcim členom Kongresu USA , v ktorom ich vyzýval aby sa pozreli za „neporiadok a rozruch kryptopriemyslu“ a pochopili jeho „vlastné nedostatky“.
Diehl má dostatočné vedomosti a prehľad nielen o programovaní ale aj o ekonomike, na to aby, spochybňoval krypto od prvých definovaných princípov „Každý, kto vyzerá ako blbeček ako ja, môže pravdepodobne prísť do Sillicon Valley a získať 50 miliónov dolárov od veľmi dôverčivých (rizikových kapitalistov) vytvoriť token a zarobiť tak život meniace množstvo peňazí.“
Diehlova kniha – „Popping the Crypto Bubble“, sleduje vznik Bitcoinu počas globálnej finančnej krízy až po krypto zlatú horúčku po roku 2016, ktorú nazýva „Grifter Era“. Tvrdí, že kryptomeny sú pomalé (spoliehajú sa na vysielanie transakcií cez decentralizované siete) a nespoľahlivé (jednotlivci sú zodpovední za zabezpečenie svojich aktív; keď stratia heslá alebo zomrú neexistuje riešenie). Nemôže to byť zároveň skvelá investícia, ktorá stúpa a stúpa, a zároveň životaschopná mena, ktorá ponúka stabilnú hodnotu. Tvrdí, že cena kryptoaktív je založená hlavne na tom, že existuje ešte väčší blázon, ktorý verí fatamorgáne nikdy nekončiaceho zisku.
34-ročný Diehl pochádza z Massachusetts. Študoval fyziku a bol prvým zamestnancom v spoločnosti Quantopian, dnes už neexistujúcom hedžovom fonde, ktorý obstarával investičné algoritmy. Neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva so softvérovou spoločnosťou Adjoint, ktorá využíva technológiu blockchain. Hlavne banky mali záujem o to, či by takéto distribuované databázy mohli napríklad konsolidovať kroky na schválenie hypotéky.
„Toto je zaujímavý nápad. Ibaže v praxi to veľmi nefunguje. Pracoval som na niekoľkých z týchto projektov a za každých okolností existuje oveľa jednoduchšie riešenie s použitím softvéru, ktorý je už na svete asi 30 rokov.“ hovorí Diehl.
Blockchain by mohol spájať aktérov, ktorí si navzájom neveria. Ale vo svete, kde si banky navzájom dôverujú, „takzvaná nedôveryhodná sieť je nadbytočná“. Ak máte tri hlavné banky a všetky majú údaje, ktoré chcú medzi sebou zdieľať, mať tri databázy, ktoré sa automaticky synchronizujú, je oveľa zložitejšia architektúra, ako jednoducho mať jednu databázu, ktorú všetky zdieľajú.
Nie som si istý či máme 100-percentnú odpoveď na to, či je blockchain užitočný. Ale zdá sa, že odpoveď v skutočnosti neexistuje. Pár týždňov dozadu sa austrálska burza cenných papierov vzdala pokusu previesť svoj systém zúčtovania na platformu založenú na blockchaine – odpisom 250 miliónov austrálskych dolárov (168 miliónov dolárov) a sedem rokov práce. Na druhej strane najnovšie investičný gigant FIDELITY potvrdil, že sprístupní svojim klientom dve najväčšie kryptomeny – Bitcoin a Ethereum. Spoločnosť tak umožní viac ako 34 miliónom retailových investorov nakupovať obe kryptomeny bez poplatkov. (FIDELITY patrí medzi jedného z najväčších správcov na svete. Spravujú cca 4,5 bilióna USD)
Krypto burzy boli napadnuté a skrachovali už niekoľko krát predtým. Aký vážny je kolaps FTX? „Je to ekvivalent kolapsu JPMorgan alebo Citi za 48 hodín. Navyše boli najväčším hráčom, ktorý presadzoval regulačnú agendu kryptopriemyslu.“ hovorí Diehl.
Jednou z reakcií na bankrot FTX je, že išlo o centralizovanú platformu so sídlom v zahraničí. Nahradiť by ho mohla lepšia forma (decentralizovanej alebo regulovanej) kryptomeny. „Ak prijmete tézu, že aktíva sú schémou „väčšieho blázna“, nezáleží na tom, kde s nimi obchodujete.“
Kryptomeny sú s veľkou pravdepodobnosťou odsúdené na zánik. Technológia blockchain? Možno. Resp. veľmi ťažko dnes odhadnúť. V každom prípade celému kryptopriemyslu by veľmi pomohlo keby ho prestali riadiť tínedžeri a rýchlo pečení milionári, ktorí náhodou zbohatli na raste bitcoinu. Povedzme si úprimne, akákoľvek odbornosť za nimi nie je. Ak má celý tento sektor prežiť odbornosť je to, čo teraz bezpodmienečne potrebuje. Ak táto zmena nastane, je možné že toto odvetvie prekoná svoje nedostatky a stane sa v budúcnosti akceptovateľným aktívom. Tak ako každý trh, aj tento má svoj vývoj a musí ho zvládnuť. Inak skončí na smetisku dejín.